Ekonomika na základnej?

Ani omylom nie sme jediným národom, ktorý by bol finančne negramotný. Podobné informácie o peňažnom trhu majú rovnako Česi a aj Američania. Zdá sa, že bežné zaobchádzanie s peniazmi sa s rozvojom spoločnosti stalo ťažším a vďaka nástrahám v podobe kríz a hypoték je treba nie len bežná znalosť matematiky.

Kedy príde do škôl?
Otázka, ktorej sa vrchní predstavitelia štátov chcú neraz vyhnúť. Zaradiť aspoň jednu hodinu do týždňa a to už od základnej školy by mohlo prospieť nie len obyčajným občanom, ale aj menovému fondu. Prečo sa to teda nezriadilo dávno? Bohužiaľ, osnovy v mnohých krajinách neexistujú, rovnako ako učebnice. Je to ale problém? Zdá sa, že najviac chýba iniciatíva, a to nie len študentov a učiteľov, ale hlavne ministerstva. To stagnuje aj so zaužívanými predmetmi a mnohé školy nemajú učebnice ani pre prváčikov. Sami rodičia im ich musia často kupovať.

Dá sa nejako pomôcť?
Pomoc vo forme informácií by mohla na dlhé roky zabezpečiť lepšiu finančnú budúcnosť nie len pre tých bohatších. Hlavne v regiónoch s nízkym platom a veľkou nezamestnanosťou by sa spravil významný posun v hospodárení a aj nezamestnaní by sa vedeli zorientovať a spoľahnúť sa sami na seba, keďže mnohé sľuby o rozvoji Slovenska stoja na bode mrazu. Nebolo by dobré začať s tým najdôležitejším a najrýchlejším, a to edukáciou? Tá by nestála až tak veľa a život mnohých by sa skvalitnil. Navyše by sa vytvorili nové pracovné miesta nie len pre učiteľov, ale aj pre odborníkov.

Namiesto matematiky
Mnohí navrhovatelia to vidia ako dobrú alternatívu. Predsa len sú počty alebo geometria tou menej obľúbenou hodinou u žiakov. Často majú pocit, že integrály a odmocniny v živote nevyužijú, preto sa ich ani neučia. Všetko by sa zmenilo keby vedeli, že informácie zdieľané na hodinách budú môcť všetci prakticky využiť do budúcna. Ako? Pri preberaní hypotéky, investovaní alebo aj pri bežnom nákupe a hospodárení s rodinným rozpočtom. Práve nedostatočné vedomosti v týchto oblastiach viedli mnohých až k exekútorom.